/etc/alternatives/0: FreeBSD
FreeBSD je operačný systém unixového typu. Nie je to však UNIX, ako si mnohí myslia. Aby mohol akýkoľvek operačný systém niesť pomenovanie UNIX, musí sa podrobiť náročnému testovaniu a hlavne drahému prideleniu tejto ochrannej známky spoločnosťou X/Open. Operačný systém FreeBSD síce spĺňa požiadavky kladené na UNIX, ale nakoľko je vyvíjaný neziskovou organizáciou, k zaplateniu tejto ochrannej známky pre FreeBSD pravdepodobne nedôjde.
História operačného systému FreeBSD je dlhá, zaujímavá a v počiatkoch bola dokonca aj dosť bolestná. Jeho pôvod sa odvíja od UNIXu BSD-4.4 a je nerozlučne spätý s Kalifornskou univerzitou v Berkeley – odtiaľ pochádza i názov BSD: Berkeley Software Distribution. Na začiatku vývoja voľne šíriteľnej verzie BSD podstúpila Kalifornská univerzita v Berkeley "ťahanice" s telekomunikačnou spoločnosťou AT&T ohľadom autorských práv zdrojových kódov. Našťastie sa tieto spory urovnali hneď v počiatku v podobe operačného systému BSD-4.4-Lite2, ktorý bol východiskovým bodom pre takmer všetky súčasné BSD systémy, tak komerčné ako aj voľne šíriteľné. Výsledkom spomínaných sporov je okrem iného aj BSD licencia na zdrojové kódy, ktorá je najliberálnejšia, aká existuje. Preto sa BSD jadro stalo základom pre mnohé operačné systémy; niektoré komerčné operačné systémy sa k tomuto jadru otvorene priznávajú (napr. OS X), u iných (napr. MS Windows) možno množstvo integrovaného BSD kódu iba nejasne odhadovať.
Okrem FreeBSD existuje ešte niekoľko majoritných operačných systémov založených na jadre BSD. V prvom rade je to systém NetBSD, zameriavajúci sa na čo najväčšiu prenositeľnosť. Kým FreeBSD podporuje iba najrozšírenejšie počítačové platformy (IA32, IA64, PowerPC, SPARC, VAX), NetBSD je portovaný aj na zriedkavejšie sa vyskytujúci hardvér ako PocketPC či iPag. Od projektu NetBSD sa oddelil projekt OpenBSD, ktorý si kladie za svoj prvoradý cieľ bezpečnosť. Podporuje rôzny šifrovací hardvér a vyznačuje sa silným zabezpečením štandardnej inštalácie. Používa sa v nasadeniach, kde je bezpečnosť – najmä bezpečnosť sieťových služieb – prvoradá. Operačný systém BSD/OS je už čiastočne uzavretým systémom, čo mu umožňuje získať od výrobcov hardvéru špecifikácie, ktoré nechcú zverejňovať otvoreným systémom. Preto je v BSD/OS podporované veľké množstvo zariadení, pre ktoré v otvorených systémoch ovládače neexistujú. Niektoré časti kódu BSD/OS sú voľne prístupné – za zmienku stojí fakt, že vylepšená implementácia symetrického multiprocesoringu vo FreeBSD radu 5 pochádza práve z BSD/OS.
FreeBSD je veľmi kvalitný voľne šíriteľný operačný systém. Je možné si ho kúpiť, stiahnuť z internetu, "prepáliť" si ho od kolegu. Je k dostaniu za symbolickú cenu čistého kompaktného disku, teda v porovnaní s komerčnými operačnými systémami je prakticky zadarmo. Prečo potom nie je známejší a rozšírenejší, keď je kvalitný a lacný? Môže byť vôbec kvalitné niečo, čo je lacné alebo dokonca zadarmo? Krátka odpoveď znie: "Nie, nemôže!" A dlhá odpoveď? Tu je:
Operačný systém FreeBSD je vyvíjaný dobrovoľníkmi. Kto mal v živote možnosť zúčastniť sa rôznych projektov vyžadujúcich koordináciu väčšieho množstva ľudí vie, že – napodiv – ďaleko lepšie fungujú spoločné ľudské aktivity založené na dobrovoľnosti, oproti tým, ktoré sú založené na direktívnom riadení. Preto aj vývoj systému FreeBSD funguje dobre. Dôvera, vzájomná úcta a iné morálne hodnoty BSD komunity motivujú ľudí ku kvalitnej práci. Otvorenosť zdrojových kódov poskytuje priestor kontrolovať prácu kohokoľvek kýmkoľvek. Dostupnosť systému pre všetkých zasa umožňuje systém testovať v rozličných podmienkach a pri použití na rozmanité účely. Predpoklady pre zabezpečenie kvality v prípade FreeBSD teda existujú. Ako je to s jeho cenou?
Cena je vždy priamo úmerná kvalite; neraz dokonca cena stúpa strmšie ako kvalita (príklad: značkové výrobky sú sčasti drahšie ako neznačkové preto, lebo sú kvalitnejšie, ale sčasti aj preto, lebo sú jednoducho "značkové"). FreeBSD ponecháva používateľovi obrovskú slobodu: poskytuje mu natoľko kvalitný systém, nakoľko je používateľ ochotný do neho investovať. FreeBSD nie je zadarmo. Stojí ochotu učiť sa nové veci, často hľadať odpovede na mnohé otázky, obetovať mu svoj čas. A to je mnohokrát ťažšie, ako zaplatiť niekoľko tisíc korún za komerčný operačný systém, v ktorom sa používateľ nemusí veľa učiť, pretože sa učiť nemá čo, v ktorom nepotrebuje mať hlboké technické vedomosti, pretože i keby ich mal, systém mu ich nedovolí využiť. Používať FreeBSD vyžaduje postaviť si operačný systém na svoj obraz, pre svoje potreby, poznať ho do detailov, vedieť si nastavenia svojho systému zdôvodniť a obhájiť. Pre koho je teda operačný systém FreeBSD vhodný?
FreeBSD je pre ľudí, ktorí nemajú radi polovičné riešenia. FreeBSD im poskytuje možnosť vytvoriť si operačný systém pre svoje potreby a neuspokojiť sa so systémom, ktorý síce možno vyhovuje drvivej väčšine používateľov, ale nevyhovuje práve im. FreeBSD je pre ľudí, ktorí chcú vedieť, ako veci fungujú. Odhaľuje svoje vnútro, umožňuje experimentovať so všetkými svojími nastaveniami. FreeBSD je pre ľudí vyžadujúcich spoľahlivosť. Je všeobecne známe, že systémy založené na BSD jadre sú spoľahlivé nielen pri bežnej prevádzke, ale aj v extrémnych situáciách a pri veľkých záťažiach. FreeBSD umožňuje používateľovi pripraviť sa na prípadné problémy pri jeho prevádzke a poskytuje mu prepracované mechanizmy už na úrovni jadra operačného systému, ako takéto situácie riešiť. FreeBSD je pre ľudí, ktorým nie je ľahostajná bezpečnosť. Poskytuje im vysoko kvalitné programy na zabezpečenie sieťovej prevádzky, aplikačne nezávislý spôsob regulácie prenosových rýchlostí, vysoko výkonný a vysoko konfigurovateľný súborový systém, vlastné atribúty súborov, ktoré umožňujú vysokú mieru ochrany a flexibility pri riadení práce s nimi, ochranu pamäte a procesov podľa štandardov POSIX, atď. V neposlednom rade je FreeBSD pre ľudí, ktorí majú radi poriadok. FreeBSD je vynikajúco zdokumentovaný systém. Jeho štúdium dáva možnosť aj úplným laikom pochopiť detaily fungovania operačného systému v celej jeho zložitosti. Ku cti vývojárov FreeBSD prispieva fakt, že dokumentácia ich operačného systému je dôsledne udržiavaná a aktualizovaná zároveň s vývojom softvéru. Ku takmer každej časti tohto operačného systému existuje dokumentácia popisujúca k nej sa vzťahujúcu teóriu, ako aj návody krok za krom popisujúce konfiguráciu jednotlivých častí.
FreeBSD nie je pre ľudí, ktorí nie sú ochotní sa učiť, ktorí potrebujú riešenia fungujúce jednoducho a bez námahy. Pre takých používateľov existujú iné operačné systémy, zväčša komerčné. Paradoxne veľkou skupinou odporcov FreeBSD sú niektorí (niektorí, v žiadnom prípade nie všetci!) administrátori a pokročilí používatelia operačného systému GNU/Linux: tvrdia, že FreeBSD je ťažkopádny, zložitý a veľmi ťažko spravovateľný systém. Toto ich presvedčenie má zvyčajne pôvod v ich prehnanom sebavedomí a neochote študovať návody, manuály a iné zdroje dokumentácie. Ovládajúc jeden operačný systém unixovského typu si myslia, že všetky podobné systémy musia fungovať rovnako. Zabúdajú pritom, že pokiaľ GNU/Linux má svoj pôvod v systéme System-V release-4, FreeBSD pochádza z BSD UNIXu, čo boli dve diametrálne odlišné verzie UNIXu. A potom sa čudujú, že aj taký bežný systémový program top(1) funguje vo FreeBSD akosi zvláštne. GNU/Linux a FreeBSD sa totiž vzájomne podobajú iba vo veľmi hrubých rysoch. Vychádzajú síce z prapôvodnej unixovskej filozofie, ale implementujú ju odlišnými spôsobmi. Treba si dôsledne uvedomiť, pokiaľ siaha operačný systém a kde už začína oblasť používateľských aplikácií. Existuje množstvo aplikácií (rádovo tisíce), ktoré sú totožné pre GNU/Linux aj pre FreeBSD. Tieto aplikácie sa na oboch operačných systémoch správajú rovnako, preto vzniká dojem, že ide o systémy veľmi podobné. Podobné sú používateľské aplikácie, samotné operačné systémy sú však značne rozličné. Len pár príkladov: GNU/Linux pozná tzv. úrovne behu systému (angl. runlevels) a v jeho súborových systémoch sa čím ďalej tým viac používa žurnálovanie, ale pre FreeBSD sú tieto pojmy neznáme. FreeBSD zasa disponuje mocnými konfiguračnými schopnosťami v podobe sysctl(8) a pri prístupe k svojmu súborovému systému s úspechom používa režim softupdates. Cieľom týchto riadkov však nie je presviedčať potenciálnych používateľov o tom, ktorý zo spomínaných operačných systémov je lepší. Na danú problematiku možno nájsť veľmi peknú odpoveď v dokumentácii systému FreeBSD, kde sa píše približne toto: "Používatelia, ktorí sú spokojní s tým unixovským operačným systémom, ktorý práve používajú, nemajú dôvod meniť ho. Pre tých, ktorí práve žiadny unixovský operačný systém nepoužívajú a rozhodujú sa, ktorý si vybrať, može byť FreeBSD dobrá voľba."
Pred inštaláciou...
...je dobré vedieť niektoré fakty. Najskôr sa treba rozhodnúť, čo vlastne inštalovať, t.j. ktorú verziu, resp. ktorú vývojovú vetvu operačného systému. Aktuálne sú k dispozícii dve hlavné vetvy vývoja operačného systému FreeBSD. Je to stabilná vetva, ktorá sa odporúča použiť na akékoľvek produkčné nasadenie, a potom je to vývojová vetva, ktorá sa na produkčné nasadenie neodporúča používať. O použití vývojovej vetvy má cenu uvažovať, ak sa jedná o o inštaláciu na taký systém, v ktorom je hardvér nepodporovaný stabilnou vetvou a podporovaný vývojovou vetvou, alebo ak chce používateľ testovať nové črty operačného systému.
Vývojové vetvy operačného systému FreeBSD sa zvyknú označovať aj -RELEASE,
-STABLE a -CURRENT. -RELEASE verzia FreeBSD je to, čo si bežne pod verziou
operačného systému alebo ľubovoľného programu možno predstaviť. Jedná sa o
určitým spôsobom pevnú verziu, ktorej vlastnosti sú presne definované a dobre
odskúšané. -RELEASE je zároveň jediná verzia, ktorá sa odporúča na produkčné
nasadenie, kde je nepredvídateľné správanie sa systému, jeho výpadky či
objavenie sa závažných chýb nanajvýš nežiadúce. Toto je zároveň verzia, ktorú
nájdete na iso obrazoch stiahnutých z ftp serverov alebo ktorú je možné si
zakúpiť u predajcov softvéru na DVD alebo sade CD. Z určitého hľadiska opakom
verzie -RELEASE je verzia -CURRENT, ktorá obsahuje vždy ten najnovší kód,
ktorý sa dostane na verejnosť. To má síce svoje výhody – niektorí ľudia
si potrpia, aby mali vždy všetko najnovšie – ale spájajú sa s tým aj
nezanedbateľné nevýhody: -CURRENT verzia nie je ešte dobre otestovaná, mnoho
častí je rozpracovaných, polofunkčných a možno aj nefunkčných a nikto nesľubuje
stabilitu takéhoto systému. Vo verzii -CURRENT sa často objavujú chyby a často
sa mení správanie sa vyvíjaných častí systému. Táto verzia je pre tých, ktorí
majú chuť byť na špici vývoja a sú preto ochotní testovať nové verzie programov,
podieľať sa na nachádzaní chýb a ich odstraňovaní a takto napomôcť
vývoju toho "svojho" operačného systému. Je teda jasné, že používatelia
-CURRENT verzie sú veľmi dôležitou súčasťou BSD komunity; nie každý má však
dobrodružnú povahu a nie všetky (alebo skôr máloktoré) nasadenia dobrodružstvo
pripúšťajú. Strednou cestou medzi -RELEASE a -CURRENT je vývojová vetva -STABLE.
Do vetvy -STABLE sa presúvajú tie časti vetvy -CURRENT, ktorých vývoj bol
ukončený a ktorých kvalita bola dostatočne otestovaná. Vetva -STABLE teda vyhovuje
väčšine bežných používateľov, ktorí chcú používať novšiu verziu operačného
systému, ale nechcú čakať až na najbližšie uvoľnenie -RELEASE verzie, čo býva
približne dvakrát za rok.
Na najpohodlnejšiu inštaláciu postačuje tzv. mini-CD, ktorého iso obraz je možné si stiahnuť z ftp serverov FreeBSD, napr. rovno z ftp://ftp.freebsd.org. Je praktické napáliť si ho na prepisovateľné médium, však približne o pol roka aj tak príde nová -RELEASE verzia. Mini-CD je bootovateľné a inštalačný program sa spustí okamžite po zavedení operačného systému z neho. Podrobný návod inštalácie možno nájsť v príručke FreeBSD (FreeBSD Handbook), alebo aj v knihách, ktoré o FreeBSD vyšli v poslednom čase aj u nás; odporúčam najmä knihu Michaela Lucasa "FreeBSD – sieťový operačný systém".
