FreeBSD

Používatelia, ktorí sú spokojní s tým unixovským operačným systémom, ktorý práve používajú, nemajú dôvod meniť ho. Pre tých, ktorí práve žiadny unixovský operačný systém nepoužívajú a rozhodujú sa, ktorý si vybrať, može byť FreeBSD dobrá voľba.

Posledná aktualizácia: 25. novembra 2004.

Úvod
Inštalácia
Aktualizácia
Statická konfigurácia jadra
Doplnenie k predchádzajúcim častiam
Ďalšie smery vývoja
Dynamická konfigurácia jadra I
Dynamická konfigurácia jadra II
Inštalácia doplnkového softvéru
FreeBSD a cudzí softvér
Bezpečnosť sieťových služieb
Bezpečnosť sieťových služieb II
Súborový systém UFS2
Softvérové diskové polia

Úvod

Originál napísaný pre PC Revue, január 2004.

Aktualizované v novembri 2004.

Operačný systém FreeBSD je vyvíjaný dobrovoľníkmi. Kto mal v živote možnosť zúčastniť sa rôznych projektov vyžadujúcich koordináciu väčšieho množstva ľudí vie, že – napodiv – ďaleko lepšie fungujú spoločné ľudské aktivity založené na dobrovoľnosti, oproti tým, ktoré sú založené na direktívnom riadení. Preto aj vývoj systému FreeBSD funguje dobre. Dôvera, vzájomná úcta a iné morálne hodnoty BSD komunity motivujú ľudí ku kvalitnej práci. Otvorenosť zdrojových kódov poskytuje priestor kontrolovať prácu kohokoľvek kýmkoľvek. Dostupnosť systému pre všetkých zasa umožňuje systém testovať v rozličných podmienkach a pri použití na rozmanité účely. Predpoklady pre zabezpečenie kvality v prípade FreeBSD teda existujú. Ako je to s jeho cenou?

» » »

Inštalácia

PC Revue, február 2004

Inštalácia operačného systému FreeBSD sa v podstate nijako nelíši od inštalácie iných operačných systémov, najmä operačných systémov unixovského typu. I keď sú inštalátory rozličných operačných systémov "zabalené" do rôznych používateľských rozhraní – od sparťanských textových až po pohodlné grafické "klikátka" – vždy to je o tom istom: pripraviť priestor pre inštaláciu, vybrať, čo všetko sa má vlastne inštalovať, skopírovať vybrané programy z inštalačného média na pevný disk a urobiť základnú poinštalačnú konfiguráciu.

» » »

Aktualizácia

PC Revue, marec 2004

Operačný systém FreeBSD sa vyvíja a mení každou ubiehajúcou chvíľou. Jeho používatelia majú k dispozícii prepracované mechanizmy na udržiavanie svojho systému v aktuálnom stave. Aktualizácia operačného systému FreeBSD je pri zachovaní určitých zásad takmer bezbolestná a komplikácie sa vyskytujú iba ojedinele a zvyčajne nastanú pri porušení spomínaných zásad.

» » »

Statická konfigurácia jadra

PC Revue, apríl 2004

Jadrá komerčných operačných systémov sú pre ich používateľov neprístupné; sú tak transparentnou súčasťou zvyčajne monolitického systému, že používatelia o ich existencii nevedia a ani nepotrebujú vedieť. FreeBSD svoje jadro pred používateľmi nezatajuje, naopak, dáva im ho plne k dispozícii, ako je u kódovo otvorených systémov dobrým zvykom. Používatelia majú možnosť určovať, ktoré komponenty bude jadro toho ich operačného systému FreeBSD obsahovať, akým spôsobom bude prideľovať procesom procesorový čas, alebo ktorý hardvér bude podporovať. Podobne možno ladiť množstvo pamäte používanej na sieťové operácie a prispôsobiť bežné nastavenie jadra tak stolovému počítaču, ako aj silne zaťaženému webovému serveru. Konfigurácia jadra umožňuje každému používateľovi prispôsobiť správanie sa operačného systému jeho požiadavkám.

» » »

Doplnenie k predchádzajúcim častiam

PC Revue, máj 2004

V predchádzajúcich článkoch o operačnom systéme FreeBSD boli uvádzané verzie tohto operačného systému, spôsob jeho inštalácie a následnej aktualizácie a statická konfigurácia jeho jadra, pričom boli často použité odkazy na elektronické konferencie. Spomínané štyri články si vyžadujú určité spresnenia a doplnenia, aby sa stali užitočnejšími a aby boli jasné súvislosti napríklad medzi verziami operačného systému FreeBSD a aktualizáciou jeho zdrojových kódov alebo medzi použitím už nakonfigurovaného jadra pri aktualizácii systému.

» » »

Ďalšie smery vývoja

PC Revue, jún 2004

Ako sa s časom menia požiadavky používateľov kladené na operačné systémy a na počítače celkovo, je potrebné prehodnocovať vhodnosť a odôvodnenosť algoritmov a technológií používaných tak v jadrách operačných systémov ako aj na ich rozhraniach s používateľským priestorom; FreeBSD nie je totiž zďaleka jediným operačným systémom, ktorý v súčasnosti prechádza väčšími zmenami – úspešnú cestu nastúpilo nové jadro operačného systému Linux s poradovým číslom 2.6 a veľmi zaujímavo vyzerá aj zoznam noviniek v pripravovanej verzii OpenBSD 3.5. Horlivo sa údajne pracuje aj v Redmonde, ale o tom budú používateľov informovať skôr ľudia z oblasti marketingu ako technici či nadšení používatelia. A kam smeruje – alebo môže smerovať – operačný systém FreeBSD?

» » »

Dynamická konfigurácia jadra I

PC Revue, júl 2004

Pri nastavovaní sysctl premenných nie je dobré experimentovať naslepo a extrapolovať skutočný význam jednotlivých premenných podľa zdanlivého významu ich pomenovaní. Ako príklad možno uviesť premennú kern.randompid s defaultnou hodnotou 0. Zvedavci nech si skúsia jej význam domyslieť a vyskúšať si zmenu jej hodnoty; ak výsledky nesplnia ich očakávania, nech v archívoch elektronických konferencií pohľadajú niektorú z mnohých otázok ohľadom tohto parametra. Možno si potom uvedomia, že bez čítania manuálov to vo FreeBSD jednoducho nejde.

» » »

Dynamická konfigurácia jadra II

PC Revue, august 2004

Pokračovanie minulej témy je orientované praktickejšie: vysvetľuje význam niektorých sysctl premenných, ktoré sa menia najčastejšie. Pri každom parametri je uvedené, či je určený iba načítanie, či ho možno meniť počas behu operačného systému, alebo či musí byť nastavený pri štarte FreeBSD.

» » »

Inštalácia doplnkového softvéru

PC Revue, september 2004

Systém portov nie pre začiatočníkov veľmi príťažlivý. Kto však raz okúsi jeho výhody, nebude sa ho chcieť v žiadnom prípade vzdať. Pomocou portov sa dajú doplnkové aplikácie v operačnom systéme FreeBSD inštalovať presne pre potreby konkrétneho používateľa. Základom tohto sytému je tzv. strom portov, ktorý sa nachádza v adresári /usr/ports/. V strome portov sa pre každú aplikáciu, ktorú je možné z portov inštalovať, nachádza adresár, ktorý obsahuje všetky potrebné informácie na poloautomatickú alebo automatickú inštaláciu danej aplikácie. Adresáre aplikácií sú rozdelené podľa určenia programov do vyše šesdesiatich kategórií.

» » »

FreeBSD a cudzí softvér

PC Revue, október 2004

Nie ste pri používaní operačného systému FreeBSD obmedzovaní? Nechýbajú vám tam aplikácie, ktoré by ste mali v inom operačnom systéme? Toto sú otázky, ktoré používatelia FreeBSD počúvajú celkom často. Keď ich dostanú, zvyčajne sa záhadne pousmejú, pretože následne môžu tomu, kto im ich položil, vysvetliť jeden z veľkých tromfov tohto operačného systému.

» » »

Bezpečnosť sieťových služieb

PC Revue, november 2004

Operačný systém FreeBSD je vyvíjaný v prvom rade ako sieťový server a na tento účel je aj najčastejšie používaný. Internet ale už dávno nie je priateľská komunita ľudí, ktorí si navzájom dôverujú, pomáhajú a neškodia, ako tomu bolo v dobe jeho vzniku. Práve naopak, Internet je zlý, zákerný a plný nepriateľov. Zabezpečenie sieťových služieb je na každom serveri také dôležité, že sa mu venuje prevažná väčšina času administrácie serverov. Pomocou nástrojov nachádzajúcich sa priamo v operačnom systéme FreeBSD možno vytvoriť hneď niekoľko vrstiev zabezpečenia poskytovaných sieťových služieb.

» » »

Bezpečnosť sieťových služieb II

PC Revue, december 2004

Mechanizmy obmedzovania lokálnych používateľov a zabránenie škodám pri zneužití niektorej s poskytovaných služieb sú príbuzné. Ak totiž dôjde k zneužitiu poskytovanej služby – napríklad kvôli neošetrenej chybe v ftp alebo webovom serveri – prvým krokom útočníka je získanie oprávnení administrátora alebo používateľa na napadnutom systéme. Až potom si v rámci možností poskytnutých napadným systémom môže začať inštalovať spätné vrátka, trójske kone, alebo ohroziť ďalšie bežiace služby. Operačný systém FreeBSD má miekoľko dômyselných spôsobov, aby možnosti poskytnuté útočníkovi boli čo najmenšie.

» » »

Súborový systém UFS2

PC Revue, január 2005

V operačnom systéme FreeBSD existuje iba jediný súborový systém, ktorý je považovaný za jeho natívny, a je teda ako jediný odporúčaný na používanie pod týmto operačným systémom. Tento operačný systém sa nazýva Berkeley Fast File System, ale častejšie sa označuje skratkou UFS, ktorá znamená Unix File System, pretože sa používa na všetkých unixových a unixovských operačných systémoch, ktoré nedisponujú vlastným súborovým systémom. To, že v operačnom systéme FreeBSD existuje iba jeden natívny súborový systém, nemusí byť nutne obmedzením. Tento systém je kvalitný a odskúšaný mnohými používateľmi. Je preto vhodný na použitie tam, kde je potreba ukladať údaje spoľahlivo, ukladať obrovské súbory alebo veľké množstvo súborov. Určite nie je náhodou, že mnohé spoločnosti ukladajúce a poskytujúce obrovské množstvá údajov používajú práve operačný systém FreeBSD.

» » »

Softvérové diskové polia

PC Revue, február 2005

Bez ohľadu na to, aké pevné disky máte, určite majú svoje obmedzenia: sú príliš malé, sú príliš pomalé, alebo sú príliš nespoľahlivé. Softvérové diskové polia v operačnom systéme FreeBSD môžu čiastočne riešiť niektoré problémy s pevnými diskami, a to bez dodatočných nákladov. Hoci to nie je ich hlavné určenie, možno pomocou nich mierne zlepšiť výkonosť diskového podsystému. Užitočné môže byť diskové pole aj v prípade, keď je potrebná disková partícia, ktorá je väčšia ako ktorýkoľvek z dostupných pevných diskov, pretože dokáže rôznymi spôsobmi dostupné pevné disky spojiť do jedného celku. Najdôležitejšia vlastnosť diskových polí je zabezpečenie redundantného uloženia údajov tak, aby boli prístupné aj po zlyhaní niektorého z pevných diskov.

» » »